NÁZOR KLINICKEJ PSYCHOLOGIČKY NA NOSENIE DETÍ  (nielen v babyšatke)

Nosenie detí na tele matky je jednou z najprirodze­nejších súčastí výchovy a starostlivosti o deti.  A ako sa zdá,  v posledných rokoch znova prežíva nielen u nás, ale aj v zahraničí svoj návrat. Poukazuje na to nielen väčší dopyt a následne aj ponuka po rôznych typoch nosičov, ale ja pribúdajújace články a odborné štúdie zamerané na vplyvy nosenia detí na ich fyzický a psychomotorický vývoj. Pritom však nejde o žiadne nové trendy, ale o návrat k našim koreňom. Takéto nosenie je jednou z najprirodze­nejších spôsobov prepravy a fyzického kontaktu s dieťaťom a pretrvalo aj do súčasnosti v niektorých spoločenstvách – kmeňoch najmä v južne Afrike a Amerike. Tu je to na jednej strane nevyhnutnosťou, keďže matka musí pracovať a jeho uviazanie na tele je to najlepšie z hľadiska bezpečnosti dieťaťa, na druhej stane sa ukázalo, že buduje a podporuje pocit súdržnosti a vzájomnosti nie len medzi matkou a dieťaťom, ale aj v rámci spoločenstva.

Čím to je vlastne spôsobené, že „pobyt“ dieťaťa na tele matky je tak veľmi dôležitou skúsenosťou v jeho živote? Existuje viacero dôvodov vysvetľujúcich potrebu dieťaťa kontaktovať sa s opatrujúcimi osobami hlavne dotykom. Je to spôsobené najmä tým, že novorodenec je veľmi zraniteľný a úplne závislý na starostlivosti okolitých osôb. Po pôrode je vo veľmi náročnej adaptačnej fáze. Musí sa prispôsobiť na nové podmienky svojej existencie, ktoré sú výrazne odlišné od tých, ktoré zažíval v maternici. Okrem nutnosti dýchať sám, prijímať potravu a tráviť, je ďalšou jeho úlohou vysporiadať sa s gravitáciou a obrovským priestorom, v ktorom sa nachádza. Už nie je v bezpečnom, teplom a pokojnom prostredí. Toto obdobie a nasledujúce tri roky sú pre neho a jeho budúcnosť veľmi dôležité a určité zážitky v mnohých ohľadoch rozhodujúce. Aby boli potreby dieťaťa naplnené, adaptačná fáza čo najhladšia, príroda vyvinula u matky doplnkové správnie k potrebám dieťaťa. Toto správanie sa nazýva aj materinským inštinktom, je aktivované hormonálne ale aj inštinktívne tak, aby bol zabezpečný zdravý vývin psychiky dietatka.

Prečo vlastne hovoríme o situácii novorodenca v súvislosti s nosením v šatke? Dôvodov je hneď niekoľko. Nosenie dieťaťa na tele matky (v náručí alebo nosiči) a teda priamy kontakt s kožou a telom je jedným z najdôležitejších, keď nie najdôležitejší prostriedok kontaktovania. Pričom dieťa má silnú potrebu kontaktu a vzťahu v tomto, ale aj neskoršom období. Šatka je pre dieťatko akousi imitáciou maternice – dieťa je v nej bezpečne a pevne uviazané priamo na tele matky – nemá starosť s gravitáciou, vníma jej teplo, vôňu, dych, hlas, tlkot srdca podobne, ako tomu bolo v maternici. Aj preto pediatri odporúčajú matkám s nedonosenými deťmi nosiť ich na svojom tele. Okrem toho sa môže kedykoľvek skryť do náručia matky pred pre neho nepríjemnými možno prisilnými vnemami prichádzajúcimi z vonka. Takto sa taktiež upevňuje pocit bezpečia a dieťa sa nemusí trápiť so zvládaním stresov a frustrácií, ktoré nevedú k tomu, že je odolnejšie, ale naopak ho vyčerpávajú a organizmus tak nemôže vložiť celú energiu do psychického zrenia a napredovania. Ak je teda dieťa emocionálne v pohode, cíti sa bezpečne a spokojne, sú splnené všetky predpoklady, aby napredovalo vo vývine podľa svojich možností. Ako príklad môžeme uviesť situáciu, pri ktorej sa má dospelý človek naučiť resp. zvládnuť nejakú úlohu, ktorá si vyžaduje sústredenie, chápanie, tréning. V situácii, keď má starosti sám so sebou, je neistý, úzkostný z vonkajšieho sveta (nezhody v práci, v rodine), prebieha proces učenia omnoho pomalšie a komplikovanejšie, navyše môže viesť k ďalším frustráciám a pocity zo seba nakoniec zhoršiť. Naopak človek, ktorý je v úplnej pohode má neskutočnú výhodu a učenie ide ľahko.

Nosenie v šatke však nie je iba nosením, je to aj určitý spôsob starostlivosti a výchovy vo vzťahu. Nosením prejavuje matka dieťatku empatiu, záujem o jeho potreby, o jeho pocity. Deti prirodzene chcú – nielen potrebujú cítiť telo iného človeka, byť nosené a byť vo fyzickom kontakte s matkou. Dieťa veľmi citlivo vníma pocity matky, a pocity namierené na neho. V tomto veku sa u neho opakovanými udalosťami vytvárajú vzroce fungovania vo vzťahoch, (napr. dieťa niečo potrebuje, matka na to reaguje alebo nereaguje určitým spôsobom). Podľa týchto vzorcov si neskôr v detstve a dospelosti vytvára  vzťahy k iným osobám a k sebe. Preto je dôležitá pozornosť matky a jej vzťah k dieťaťu. Vzťahová väzba a vzťah je tou najdôležitejšou výchovnou metódou. Deti s pevnou vzťahovou väzbou intuitívne vedia a cítia, že sa môžu na svoju matku kedykoľvek spoľahnúť, zažili nespočetne veľakrát, že im pomohla, keď to potrebovali, stála pri nich a nenechala ich napospas ich vlastným emóciám, ktoré v žiadnom prípade v tomto veku deti nedokážu ovládať (napr. nenechala ich „vyplakať sa!!!“). Spočiatku, najmä v prvom roku, sa tieto deti môžu javiť ako lipnúce na matke a na  kontakte s ňou, o to nezávislejšie a samostatnejšie sú v neskorších rokoch. Deti s dobrou vzťahovou väzbou sú šikovnejšie, inteligentnejšie, pokojnejšie a spokojnejšie a dokonca aj zdravšie ako deti s neistou alebo ambivalentnou vzťhovou väzbou. A v dospelosti sú z nich úspešnejší a spoločensky obľúbenejší ľudia.

Je veľmi potešiteľné, že v posledných rokoch sa v médiách a časopisoch čoraz častejšie hovorí o láskyplnej výchove a starostlivosti, ktorá vychováva a učí vzťahom (konkrétne napríklad je to MUDr. Hašto vo svojej knihe Vzťahová väzba – ku koreňom lásky a úzkosti, taktiež aj Dr. Sear napr. v časopise Dieťa č.11,12/07).

V závere možno povedať, že šatka na nosenie detí vám vzťah s dieťaťom nevybuduje, no môže byť pomocným prostriedkom, ktorý navyše uľahčí mnohé situácie aj vám aj vášmu dieťatku.

Autor: klinická psychologička Mgr. Katarína Knížová 

Publikované so súhlasom autora, neautorizované kopírovanie je trestné.